Aktuální výročí: 24. listopadu 1643 – bitva u Tuttlingen. Mezi vítězným císařským vojskem, které vedl Franc z Mercy a Francouzi pod vedením Rantzau

Vyhledávání

O nás

Články

Kontakty

Novinky:

  • 19.10.10 - Doplněno hodnocení FB
  • 29.8.10 - Doplněn kalendář výročí
  • 5.7.10 - Celková změna koncepce stránek

Reklama

časopis

Přihlášení

Systémové zprávy



[CNW:Counter]
Kategorie: Akce, Dobové stravování, Experimentální ověřování fungování odění, výstroje a vybavení.

Útěk z města Košice, léta páně 1620

Současnost „… keď som sa dozvedel, že ku Košiciam mieri vojsko protestanta Gábora Bethlena, čo mi veľké starosti a súženie spôsobilo. Majúc mladú chorľavú ženu a len neveľký statok a vplyv, nevedel som, kam sa podieť a ako sa zachovať, aby som svoju rodinu a imanie ratoval. Na veľké prehováranie mojej ženy nakoniec som bol pristal, že dobytok predám a pod ochranou žoldnierov sa aj s čeľaďou do Prešova poberieme, kde u jej rodiny zotrváme, kým sa situácia neutíši.

Takmer vsetci utecenci

Bol som sa už dohodol s kapitánom mušketierov, že mi za úplatu štyroch vojakov pošle, ktorí ma cestou od zbojníkov a iných nástrah ochránia. Na jeho radu bol som predal aj kone, lebo cesta do Prešova vedie cez strmé skaliská a lesy, kde si kôň poľahky behy zraní a naviac v stopách koňa sa aj zbojníci či iná zber ľahšie vydá. Ďalšieho rána sme teda na nič nečakajúc boli vyrazili s čeľaďou a vojakmi z Košíc, aby sme život a zdravie zachovali a dobrej katolíckej viery sa držali. Spoľahli sme na Pána Boha a vydali sa na milosť osudu. Od nebezpečia mali nás chrániť vojaci, no ja som nič neriskoval a poctivým železom bol som sa ozbrojil, žena moja potom pištoľ mala vždy poruke, aby si ňou život chránila. Paholkov bol som sekerami a nožiskami vyzbrojil a prízvukoval som im, aby ohľady nebrali a pri každom náznaku nebezpečia aby pripravení boli a kožu draho predali. Na žoldnierov nerád som sa spoľahol, podľa mienky mojej aj mojej ženy rovnaká zber to bola ako Bethlenovi vojaci, nekatolíci, chlapi hrubého výzoru a desivejší, než samotní lupiči. Táto moja mienka aj neskôr sa potvrdila, ale to vypoviem až na príslušnom mieste.

Cesta samotná šla rýchlo, napokon neťažila nás starosť o dobytok, čo som mohol predal som, a tak aj imania len skromne sme vláčili. Starosti robila mi len moja slabá žena a čoskoro som banoval, že sme kone predali, lebo útrapy cesty hrozili jej umorením. Napokon boli sme dorazili do lesov, kde sme si trochu oddýchli, načerpali sily a potom sa pobrali ďalej. Dvaja vojaci vydali sa vopred, aby sa uistili, že cesta je voľná a dvaja ostali vzadu, aby nás pred útokmi chránili. Keď sme došli k prameňu, kde sme chceli rozbiť tábor, zistili sme, že po našom predvoji niet ani stopy. Tu chvíľu sme ich čakali, či sa objavia, ale ani jeden z nich sa neobjavil. Obávajúc sa najhoršieho ďalší z vojakov dobre sa ozbrojil a vyrazil za nimi. Druhý sa dobre na stráž postavil a moja čeľaď sa tiež čulo na pozore mala. Čoskoro sa vojak objavil a tvrdil, že stretol pocestného, ktorý tých dvoch videl. Pili vraj a chvastali sa, že dostali zálohu a potom zo služby ušli. Tu potvrdila sa moja domnienka, že mi kapitán tú najväčšiu zber bol poslal. Zvyšní dvaja vojaci veľmi sa boli hnevali a keď sme tábor rozbili, strážili, vediac, že ich druhovia sa vrátiť môžu a lúpiť budú.
Po krátkom čase vskutku sa tí dvaja objavili, avšak nie s násilím, ale so smiechom chceli všetko na žart obrátiť. Videli sme, že sa zľakli dezercie, lebo ostali by sami dvaja v lesoch a mohli by na šibenici skončiť, a tak zmäkli a vrátili sa k nám. Tu však tvrdo narazili. Zvyšní vojaci ich obkolesili, paholkovia odzbrojili a jedného z nich, čo sprostými slovami ich napadal, za krk k stromu priviazali. Ten druhý prosil, aby mu tak nečinili a potom bokom sedel, aby nám nezavdal príčinu tiež ho tak tvrdo potrestať. Keď už zbraní nemali, necítili sme sa ohrození a zakrátko sa vojaci pokorne k životu v tábore pridali, tušiac, že len o vlások krvipreliatiu unikli. Keď sme sa na noc zaopatrili, rozdelili sa nočné hliadky, ale žoldnierom neveriac, poveril som aj paholkov, aby dobre na stráži stáli a ja som mal pod hlavou pištoľ pripravenú.
Noc však bola prebehla hladko a hoci na zemi, vyspali sme sa všetci dobre. Skoro ráno som sa rozhodol, že sa vydáme nazad do Košíc. Žene sa priťažilo a ako mi sama povedala, radšej na protestantskú vieru konvertovať, ako v lesoch vypustiť dušu. Ťažko mi bolo rozhodnúť sa, no ešte ťažšie domov opustiť. Tak sme sa spiatky ku Košiciam vydali, dušu Bohu poručili a ticho sa modlili, aby Bethlen vskutku nebol taká šelma a pohan, ako sa v kraji hovorí. Čoskoro sme pred sebou mestské brány uzreli a s ťažkým srdcom ich prekročili..."

Z denníka Johannesa Sturmyho, dňa 29. júla, Roku Pána 1620

Utecenci oddychujuci pocas pochodu

Po februárovom testovaní vybavenia, ktoré sa skutočne osvedčilo aj v poriadne mrazivých podmienkach, nastal čas dovoleniek a prázdnin a s nimi aj čas na ďalší experiment na tému dobového pešieho cestovania, tentoraz v réžii košickej časti Mortaigne regimentu a v podstatne odlišných podmienkach. Zmeny tak nastali nielen čo sa týka počasia, ale najmä v scenári, ktorý nám umožnil počas jedného víkendu porovnať možnosti pešieho presunu príslušníkov vojska a civilného obyvateľstva v kritickej situácii.

Počasie, organizácia, scenár

Ako už bolo spomenuté, počasie nám tentoraz prialo podstatne viac ako vo februári, čo sa podpísalo aj pod väčšiu účasť. Tentoraz sa experimentu zúčastnilo 13 ľudí (z toho 5 dievčat), prevažne zo Spoločnosti Via Cassa, na ktorých čakali denné maximá vyše 30 stupňov, slnečné počasie a takmer nulový vietor. Vek účastníkov bol v rozpätí 16 až 32 rokov, trasa bola dlhá 30 km, trvala dva dni a viedla stredne náročným terénom. Trasa samotná bola vopred vybratá rovnako ako aj cieľový bod, prestávky na pochode boli volené podľa potreby v závislosti na fyzickom a psychickom stave účastníkov.
Scenár tohto podujatie bol vystavaný do podoby úteku majiteľa statku, jeho rodiny a služobníctva pred vojskom mieriacim ku mestu, neďaleko ktorého sa jeho statok nachádzal. Tento človek vzal na cestu z domu všetko, čo malo pre neho nejakú cenu a dokázal to so svojím služobníctvom odniesť na svojich chrbtoch, pričom na cestu nebrali povozy z dôvodu presunu zalesneným terénom a kvôli prípadnej možnosti vystopovania skupiny zo strany vojska či zbojníkov. Na svoju ochranu si pre každý prípad najali štyroch nemeckých mušketierov. Od scenára a spoločenských vrstiev z neho vyplývajúcich záviselo aj samotné nesené vybavenie účastníkov.
Podobne ako v zime, aj tentoraz bolo vybavenie čo možno najvernejšie a 21. storočie bolo zastúpené len niekoľkými mobilnými telefónmi účastníkov mladších ako 18 rokov, ktorí sa hlásili z kontrolných bodov svojim rodičom, a dvoma fotoaparátmi.

Nesená výbava

Výstroj sme podobne ako v zime skladali tak, aby sme boli čo najľahší a najmobilnejší, čo platilo primárne pre vojakov. Títo okrem streleckého vybavenia a pobočných zbraní niesli väčšinou skutočné minimum - v podstate len oblečenie, kabát alebo deku, čo najtrvácnejšiu stravu a drobnosti ako kresadlo, nôž či misku s lyžicou. Toto sa okrem iného odzrkadlilo predovšetkým v schopnosti neporovnateľne rýchlejšieho presunu, než akého boli schopní civilisti. Toto samozrejme umožnilo plniť aj samotné vojenské úlohy ako predsunutý prieskum dvojice mušketierov, kým zvyšní dvaja sa pohybovali v samotnej hlavnej skupine a podľa potreby zabezpečovali tylo skupiny. V prípade oddychu vždy jeden z vojakov ostával na hliadke, tiež určovali smer pochodu, či kontrolovali okolie.
Účastníci predstavujúci paholkov to mali o dosť komplikovanejšie, keďže okrem svojho osobného majetku a stravy na cestu niesli tiež osobný majetok svojho pána, ktorý sme simulovali prevažne cínovým a medeným riadom, ktorý bol rozdelený medzi paholkov spoločne s jedlom na cestu, dekami či oblečením navyše. Pre prípad napadnutia boli paholkovia vyzbrojení palicami, sekerami či dýkami, samotný majiteľ statku bol navyše ozbrojený pištoľou.
Počas experimentu sme vyskúšali viaceré typy batožiny. Kým u vojakov prevládali "žobradlá" či „snapsacky, u civilistov boli použité vrecia väčšieho objemu nosené cez jedno alebo obe ramená, tiež prútená noša, košíky alebo krosná, prípadne posteľná plachta. Obzvlášť krosná dokázali pomerne pohodlne a bez vážnejších problémov prenášať objemnejšie predmety, navyše sa množstvo drobností dala na ne zavesiť dodatočne. Na druhej strane nesporná výhoda prútených košov spočíva v možnosti prenášať krehké predmety s pomerne nízkym rizikom poškodenia. Avšak ako krosná, tak i noše vyžadujú obzvlášť kvalitné popruhy a mäkčenie v oblasti krížov, prípadne bedier, inak je človek nútený improvizovať a pod remene si vkladať ako mäkčenie poskladané pančuchy.


Nocľah

Keďže podľa scenára sme nedisponovali žiadnym improvizovaným prístreškom, boli sme nútení prespať pod holým nebom, čo v teplom a suchom počasí nebol problém. Obzvlášť v lese, na suchom listí a podstielkach z vetvičiek, na ktorých boli roztiahnuté deky (v prípade civilistov), prikrývku tvorili plášte alebo kabáty, v prípade žien väčšinou vlnené sukne. Jedinú výnimku tvoril majiteľ statku, ktorý mal ležovisko z ovčích kožušín a ako prikrývku použil deku. Ľudia spali väčšinou po dvojiciach, čím sa tiež hriali navzájom, v kruhu okolo ohňa, resp. pahreby. Jedinú výnimku tvorila dvojčlenná hliadka zložená vždy z vojaka a paholka, ktorá mala svoje stanovisko medzi táborom ukrytým v lese a cestou tak, aby v prípade útoku od cesty dokázala včas upozorniť nocľažníkov. Každá hliadka trvala dve hodiny, čo umožnilo vojakom a paholkom spať v noci 6 hodín, majiteľovi statku a ženám celú noc.
Samotnému nocľahu predchádzali prípravné práce ako zabezpečovanie dreva, ohňa a vody z neďalekého prameňa paholkami, budovanie ležovísk a varenie ženami či zabezpečenie priestoru mušketiermi.


Strava

Aj strava každého účastníka bola odvodená od jeho postavenia v spoločnosti. Kým vojaci so sebou niesli iba chlieb a kus slaniny, doplnený cibuľou alebo cesnakom, prípadne tiež kusom syra alebo ovocia, paholkovia okrem stravy na cestu niesli so sebou suroviny na večernú teplú stravu pre všetkých účastníkov. V rámci stravovania sme urobili určitý kompromis oproti scenáru, keďže v prípade skutočného úteku by sme sa zrejme teplej stravy, a teda i ohňa vyvarovali. Vzhľadom k tomu, že sme však plánovali otestovať možnosti sušeného mäsa, bol jedálniček účastníkov doplnený o hovädzí vývar a tzv. "mascibruch". Ako sa ukázalo, sušené mäso skutočne funguje aj na prípravu teplej stravy, jediný "vážnejší" problém bol s jeho nízkou mastnotou, čo samozrejme súvisí so samotným postupom prípravy sušeného mäsa.
Ráno sme zahájili väčšinou chlebom či plackami s tvrdým syrom, varenými vajcami či zvyškami mascibruchu z večere.
Počas pochodu, a to ako v pohybe, tak i počas prestávok, sa osvedčili okrem čerstvých jabĺk aj rôzne druhy sušeného ovocia či orechy ako rýchly prísun energie, ktorého hlavná výhoda je predovšetkým v nízkej hmotnosti, trvanlivosti a skladnosti.


Pitný režim

Každý z nás niesol zásobu vody v čutorách (kožené, keramické, cínové, medené) s objemom 0,7-2 litre, jeden z vojakov disponoval džbánikom medoviny. Večerný a ranný čaj sme varili z usušenej bazy alebo z čerstvo natrhanej mäty, na ktorú sme narazili cestou, balený vo „varných vreckách" z jemného ľanového plátna, prípadne ako sypaný, pričom ako sitko sme použili opäť kúsok plátna.
V podstate sme skúsili systém putovania „od vody po vodu", avšak vzhľadom na vysoké denné teploty a prípadnú dehydratáciu sme medzi týmito bodmi boli nútení dopĺňať tekutiny práve zo zásob, prípadne z čerstvých jabĺk. Samotné táborisko bolo blízko vodného zdroja, odkiaľ sme čerpali vodu nielen na varenie, ale i na umytie a na cestu späť. Je však nutné povedať, že vzhľadom na počasie tejto vody bol síce dostatok, ale nie prebytok, navyše ju bolo nutné filtrovať a preventívne tiež prevárať.
Rovnako ako v zime, aj v lete sa práve pitný režim počas presunov a táborov v rámci reenactmentu a living history ukazuje ako najväčší problém, vzhľadom k tomu, že v nami predstavovanom období len málokedy je vidieť u ľudí na cestách nádoby na tekutiny. Podľa všetkého tu bude súvislosť s primárnym pohybom okolo vodných tokov. Dnes túto vymoženosť nemáme, a tak najmä počas dlhších presunov máme vzhľadom k potrebnému nosenému množstvu vody problém s celkovou hmotnosťou vybavenia, ktorá je tak podľa všetkého vyššia, ako by bola hmotnosť vybavenia našich predkov v prípade rovnakého účelu. Nehovoriac o fakte, že po absolvovaní celého podujatia klesla hmotnosť účastníkov priemerne o 1,5-2 kilogramy (čo je o 1 kilogram menej ako vo februári, kde trasa bola 1/3 trasy letnej), čo sa však po návrate domov ľahko doplnilo vyšším príjmom tekutín.

Čo na to všetko hovorili nohy?

Podobne ako v zime, aj tentoraz to najviac odniesli naše nohy, u niekoho viac, u niekoho menej, celkovo to však bolo v pomerne únosnej miere. Podstatne menšie problémy mali ľudia, ktorí už od začiatku kráčali vo vlnených pančuchách, nezávisle na ich hrúbke. Pančuchy ľanové dali nohám riadne zabrať. Otlaky neboli nič nezvyčajné, a tak k slovu prišli ako krízové riešenie aj „kristusky" (sandály) či v samotnom závere presunu tiež bosé nohy a topánky prehodené cez rameno.
Veľkou výhodou sa ukázalo pravidelné vetranie a vyzúvanie topánok na každej dlhšej zastávke, bohužiaľ napríklad vojaci si tento luxus vzhľadom k strážnej službe dovoliť nemohli.
Pod otlaky, dovolím si tvrdiť, sa vo výraznej miere podpísali okrem materiálu, z ktorého boli pančuchy šité, tiež nekvalitný strih niektorých párov. Čím voľnejšia pančucha, tým väčšiu voľnosť pohybu v topánke mala, tým väčšie trenie v kontakte s kožou, prípadne nazbieraná a skrčená látka okolo citlivých miest (malíčky či kúsok nad pätou) tiež nepôsobila práve blahodarne. Verím, že v tomto mieste všetci čitatelia siahnu po Alistairovom článku o výrobe kvalitných pančúch...;)


Využitie LARPových prvkov

Pomerne podrobne navrhnutý scenár mal ešte jeden účel. Tým bola možnosť otestovať na vlastnej koži prípadný posun smerom k hraniu rolí na podobných komorných akciách. A aj keď je nutné povedať, že hoci sme na nikoho netlačili, účastníci o tejto alternatíve boli vopred informovaní, rovnako ako aj o vzťahoch medzi nimi, a to nielen na úrovni spoločenských vrstiev, ale tiež napríklad prepojenia v rovine rodiny či mileneckého vzťahu s tým, že samotný priebeh sme nechali len a len na nich, v podstate sme čakali, či z toho čosi vznikne. A na naše prekvapenie situácií, ktoré z toho vyplynuli, bol pomerne dostatok. Za zmienku stojí napríklad nepremyslená dezercia dvojice mušketierov a ich následné potrestanie, kríza manželského páru, kde manželka vyčítala partnerovi vzťah so slúžkou, zatiaľ čo ona sa „váľala" s vojakom. Rovnako tak večerné výčitky pánovho brata ohľadom nedostatočnej pozornosti voči rodine mali svoje čaro, podobne ako vyrozprávané legendy o zbojníkoch pri svite ohňa.
Takto sa nám vlastne nenásilnou formou podarilo ukázať, že krok smerom k hraniu rolí môže byť to, čo posunie tridsiatkový reenactment zase o čosi ďalej v porovnaní s miestom, než na akom sa momentálne z nášho pohľadu nachádza. Jediné veci, ktoré k tomu sú potrebné, sú ľudia, ktorí sa chcú hrať, akcia, ktorá im to umožní a v neposlednej miere aspoň priemerná znalosť historických faktov. Tá umožní vystavať zaujímavú kostru a vytvorí tak samotný priestor na „hranie sa", čo môže vyústiť pokojne aj k podobne napísanej reportáži z pohľadu „súčasníka", ako sme ukázali v samotnom úvode článku...;)

Prílohy

Ako prílohy prikladáme tri zoznamy osobného vybavenia, nie kompletného neseného materiálu, keďže napríklad paholok niesol aj osobné veci svojho pána či materiál určený a spoločné užívanie všetkými účastníkmi, zástupcami jednotlivých spoločenských vrstiev, a to manželky majiteľa statku, mušketiera a paholka.

Manželka majiteľa statku
2x ľanová sukňa
1x vlnená sukňa
1x sako
1x korzet vystužený kosticami
1x ľanová košeľa
2x čepiec
1x slamený klobúk
2x pár vlnených pančúch
1x pár kožených topánok
* * *
1x noša so širokými popruhmi
1x džbán na vodu s objemom 2 litre
1x čutora zavesená na ramene s objemom 1,5 litra
1x vlnená deka
1x hlinená miska
1x cínový pohár na pitie
2x lyžica
1x ľanová kapsa
2x nôž
* * *
kus slaniny
1/2 chleba
vrecúško naplnené brusnicami, hrozienkami a lieskovcami
bylinkový čaj
3 jablka
med


Mušketier
1x košeľa
2x pančuchy
nohavice
doublet
plášť
1x pár kožených topánok
klobúk
* * *
mušketa
tesák
veľký nôž
bandalír s prachovnicou, guľkami a čistením
* * *
fajka a tabak
hracie kocky
malý nôž
presýpacie hodiny
lano 10 m
kresadlo a práchno
džbán s objemom 2 litre
hlinená miska
lyžica
* * *
tvrdý syr
kus slaniny
chlieb
uvarené vajcia
medovina 0,7 litra
2 jablká


Paholok
2x pančuchy
spodky
2x košeľa
nohavice
doublet
plášť
klobúk
kožený opasok
1x pár kožených topánok
* * *
krosná
nôž
kožená kapsička
kresadlo + práchno
kožená čutora s objemom 1,5 litra
vlnená deka
ovčia koža
lano 10 m
ľanová kapsa
lyžica
drevená miska
sekera

* * *
kus slaniny
chlieb
klobása
2 x cibuľa

foto na zaver

print Formát pro tisk

Komentáře


, - odpovědět

Pekne, pekne to mate, no... Esteze sme si uz zvykli, ze sme stale druhi.... 12

, - odpovědět

Chodime taky na vadry, ale sto let pred vami :).. http://ellanor.blog.cz/1205/landsknechtsky-vandr-udolim-rokytne
Nase skupina: http://poustevnik.cz/poustevnik.php
http://www.facebook.com/poustevnik.cz